Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v spravodlivosti po všetky dni svojho života a dal som veľa almužien svojim bratom a svojmu rodu, ktorí odišli so mnou do zajatia do Ninive v asýrskej krajine.
Na Letnice, v náš sviatočný deň, to je sviatok siedmich týždňov, pripravili mi skvelú hostinu. Sadol som si k stolu, prestreli ho a bolo na ňom veľa lahodných jedál. Vtedy som povedal svojmu synovi Tobiášovi: „Choď a ak nájdeš chudobného z našich bratov zajatých v Ninive, ktorí sa celým svojím srdcom vinú k Pánovi, priveď ho a bude stolovať so mnou. Budem čakať, syn môj, kým sa nevrátiš.“
A Tobiáš išiel hľadať niektorého z našich chudobných bratov. Keď sa vrátil, povedal mi: „Otče!“ Ja som mu odvetil: „Tu som, syn môj.“ On vravel: „Jeden z nášho národa leží na námestí zabitý; len teraz ho museli uškrtiť povrazom.“ Vyskočil som, nechal som jedlo, ani ochutnať som ho nestihol, a mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl do jedného domu, kým nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovať. Keď som sa vrátil, umyl som sa, v žalosti som jedol svoj chlieb a spomínal som si na slová proroka Amosa, ktoré povedal v Beteli: „Všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše piesne na nárek.“
Plakal som a keď slnko zapadlo, šiel som vykopať jamu a mŕtveho som pochoval. Moji príbuzní ma vysmiali a hovorili: „Tento človek sa ešte nebojí. Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli zabiť; sotva im unikol a znova pochováva mŕtvych.“
Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali.
Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘
Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“
A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Bratia, žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.
Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.
Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“