Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.
Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“
A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán.
Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Charranu. Vzal svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré získali v Charrane. Pohli sa a išli do krajiny Kanaán.
Keď došli do krajiny Kanaán, Abram prešiel krajinou až k miestu Sichem, až k dubu Moreho. Vtedy bývali v krajine Kanaánčania.
Abramovi sa zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ A on tam Pánovi, ktorý sa mu zjavil, postavil oltár.
Odtiaľ odišiel k vrchu, ktorý bol východne od Betelu, a tam postavil svoj stan. Na západe mal Betel, na východe Hai. Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval Pánovo meno. A Abram postupoval zo stanovišťa na stanovište až k Negebu.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka‘ a ty máš v oku brvno?!
Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“