Jonáš bol veľmi skormútený a hneval sa; modlil sa k Pánovi a vravel: „Prosím, Pane, a nesplnilo sa, čo som povedal ešte vo svojej krajine? Preto som chcel vtedy ujsť do Taršišu. Ja som vedel, že ty si Boh láskavý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúvaš sa v nešťastí. A teraz, Pane, prosím, vezmi si môj život, lebo mi lepšie zomrieť ako žiť.“
Pán povedal: „A myslíš si, že sa právom hneváš?“
Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od mesta: urobil si tam striešku, sedel v jej tôni a čakal, čo sa bude diať v meste. Pán Boh dal vyrásť brečtanu; ten sa zdvihol nad Jonáša, robil mu tieň nad hlavou a zbavil ho útrap. A Jonáš sa brečtanu veľmi potešil.
Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, Boh poslal červa, ktorý poranil brečtan, a ten vyschol. A keď vyšlo slnko, Boh rozkázal horúcemu východnému vetru a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, až omdlieval; žiadal si zomrieť a vravel: „Lepšie mi zomrieť ako žiť.“
Vtedy povedal Boh Jonášovi: „Myslíš si, že sa právom hneváš na brečtan?“
On odvetil: „Právom sa hnevám až na smrť.“
A Pán povedal: „Ty žiališ nad brečtanom, okolo ktorého si nepracoval ani si mu nedal rásť; ktorý za jednu noc vyrástol a za jednu noc zahynul. A mne nemá byť ľúto veľkého mesta Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú ruku od ľavej a okrem toho množstvo dobytka?“
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“
Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“
Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.
A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“
Bratia, vy ste Božia stavba.
Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.
Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.
V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“
Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela.
Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.