V piaty deň mesiaca bolo to v piatom roku po odvlečení kráľa Joachina do zajatia zaznelo Pánovo slovo Buziho synovi kňazovi Ezechielovi v chaldejskej krajine pri rieke Chobar; tam na ňom spočinula Pánova ruka.
A videl som od severu prichádzať búrlivý vietor, veľký oblak a ohnivú guľu obklopenú žiarou. Z nej teda zo stredu ohňa žiarilo čosi ako lesklý kov. A z jeho stredu vystupovala podoba štyroch živých bytostí, ktoré mali takýto výzor: podobali sa človeku.
A počul som šum ich krídel: bol ako šum veľkých vôd, ako hlas Všemohúceho.
Keď chodili, bol taký hluk ako ruch v tábore; keď ostali stáť, krídla si spustili a vždy, keď zaznel hlas sponad oblohy, čo bola nad ich hlavami, ostali stáť a spustili si krídla.
A nad oblohou, ktorá čnela nad ich hlavami, bolo čosi ako zafírový kameň a podobalo sa to trónu. A na tom, čo sa podobalo trónu, bola postava, ktorá vyzerala ako človek. A hore od toho, čo vyzeralo ako jeho bedrá, som videl čosi ako lesklý kov, obklopený akoby ohňom; dole od toho, čo vyzeralo ako jeho bedrá, som videl čosi ako oheň obklopený žiarou. Ako vyzerá dúha, čo býva na oblaku, keď prší, tak vyzerala žiara dookola; takto vyzerala podoba Pánovej slávy.
Keď som ju uvidel, padol som na tvár.
Keď bol Ježiš s učeníkmi v Galilei, povedal im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A oni sa veľmi zarmútili.
Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: „Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?“ On vravel: „Platí.“
Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: „Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?“
On odpovedal: „Od cudzích.“
A Ježiš mu povedal: „Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.“