Keď Pán videl, že zloba ľudí na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené k zlu, oľutoval, že urobil človeka na zemi, a bolelo ho srdce. Pán povedal: „Vyhubím z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril: človekom počnúc až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil.“
Ale Noe našiel milosť u Pána.
Preto Pán povedal Noemovi: „Vojdi s celou svojou rodinou do korába, lebo som videl, že si spravodlivý predo mnou uprostred tohoto pokolenia. Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem párov, samca a samicu; z nečistých zvierat po páre, samca a samicu. Aj z nebeského vtáctva vezmeš po sedem párov, samca a samicu, aby sa zachovalo potomstvo na celej zemi. Lebo ešte sedem dní – a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“
Noe urobil všetko, čo mu Pán rozkázal. A keď prešlo sedem dní, privalili sa na zem vody potopy.
V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.
Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?
A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“
Odpovedali mu: „Dvanásť.“
„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“
Odpovedali mu: „Sedem.“
A povedal im: „Ešte nechápete?“