Jakub vstal za noci, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prešiel cez brod Jabok. Vzal ich a previedol ich i všetko, čo mu patrilo, cez potok a ostal sám.
Tu s ním až do rána zápasil nejaký muž. Keď onen videl, že ho nemôže zdolať, dotkol sa mu bedrového kĺbu a Jakubovi sa bedrový kĺb pri zápase s ním vykĺboval. Neznámy povedal: „Pusť ma, lebo už vychodí zora.“ On odvetil: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“
Ten mu povedal: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Jakub.“ A tamten povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si!“
Jakub sa ho pýtal: „Povedz mi svoje meno.“ Onen mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ A požehnal ho tam.
Jakub nazval to miesto Fanuel, lebo si povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a ostal som nažive.“
Keď prešiel Fanuel, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. Preto Izraeliti až dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy Jakubovho bedrového kĺbu.
Ježišovi priviedli nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.
Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“