Mojžiš odišiel a oznámil všetky tieto slová celému Izraelu. Povedal im: „Dnes mám stodvadsať rokov; už nevládzem vychádzať a vchádzať. Aj Pán mi povedal: ‚Ty tento Jordán neprekročíš.‘
Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou; on vyhubí pred tvojimi očami tieto národy a ty si ich podmaníš. Povedie ťa Jozue, ako povedal Pán. A Pán s nimi urobí, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, keď ich zničil. Keď vám vydá aj týchto, urobíte s nimi, ako som vám rozkázal.
Vzmužte sa a buďte statoční; nebojte sa a nechvejte sa pred nimi. Veď ťa vedie sám Pán, tvoj Boh. On ťa neopustí a nezanechá.“ Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu pred celým Izraelom: „Buď statočný a udatný; ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej Pán prisahal ich otcom, že im ju dá, a ty im ju žrebom rozdelíš. A sám Pán, tvoj vodca, bude s tebou. On ťa neopustí a nezanechá. Preto sa neboj, ani sa nechvej.“
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?
A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“