Pánov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Galaád a Manassesa, prišiel do galaádskej Masfy a odtiaľ k Amončanom.
A urobil Pánovi takýto sľub: „Ak vydáš Amončanov do mojich rúk, potom obetujem Pánovi ako zápalnú obetu toho, kto mi prvý vyjde v ústrety z dverí môjho domu, keď sa budem v pokoji vracať od Amončanov.“
Jefte vytiahol proti Amončanom, bojoval s nimi a Pán ich vydal do jeho rúk. Bil ich od Aroera až ako sa ide do Monita – dvadsať miest – a až po Abelcharmim; bola to veľká porážka. Takto synovia Izraela pokorili Amončanov.
A keď sa Jefte vracal domov do Masfy, vyšla mu v ústrety s bubienkami a tancom jediná dcéra; iné deti ani nemal.
Keď ju zbadal, roztrhol si šaty a zvolal: „Ach, dcéra moja, ty si ma zničila! Práve ty ma musíš priviesť do nešťastia. Ja som dal slovo Pánovi a porušiť ho nemôžem.“
Ona mu odpovedala: „Otče môj, keď si dal Pánovi slovo, splň, čo si sľúbil, lebo Pán ti doprial pomstu a víťazstvo nad tvojimi nepriateľmi Amončanmi.“ Potom poprosila otca: „Len jedno mi, prosím, dovoľ: nechaj mi ešte dva mesiace; pôjdem na hory a oplačem so svojimi priateľkami svoje panenstvo.“
On jej odvetil: „Choď!“ A prepustil ju na dva mesiace.
Potom so svojimi priateľkami odišla a na horách oplakávala svoje panenstvo.
O dva mesiace sa vrátila k svojmu otcovi a on splnil svoj sľub.
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“