Milujte spravodlivosť, vy, čo súdite zem, dobromyseľne premýšľajte o Pánovi a hľadajte ho s úprimným srdcom, lebo sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, a zjaví sa tým, čo v neho veria. Veď prevrátené myšlienky vzďaľujú od Boha a pokúšaná Moc odvrhuje hlupákov. Do zlovoľnej duše múdrosť nevkročí, ani v tele oddanom hriechu bývať nebude.
Veď svätý duch, učiteľ, uteká od pretvárky, vyhýba nerozumným myšlienkam a blížiaca sa neprávosť ho odháňa.
Múdrosť je duch, čo miluje človeka, ale nenechá bez trestu rúhača, čo sa previnil perami, lebo Boh je svedkom jeho vnútra, neklamne skúma jeho srdce a počúva, čo hovorí.
Veď Pánov duch napĺňa zemekruh a ten, čo udržuje všetko, pozná každý hlas.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor!
Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,‘ odpusť mu!“
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.“
Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, ohlásiť rok milosti Pána a deň pomsty nášho Boha, aby som potešil všetkých zarmútených a tým, čo oplakávajú Sion, dal veniec namiesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti namiesto ducha skleslého. Budú sa volať dubmi spravodlivosti, sadenicou Pána na jeho oslavu.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava.
Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘
Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘
Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘“