Vzišiel hriešny výhonok, Antiochus Epifanes, syn kráľa Antiocha, ktorý bol ako rukojemník v Ríme a v stotridsiatom siedmom roku gréckeho panstva sa stal kráľom.
V tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a zviedli mnohých; hovorili: „Poďme, uzavrime zmluvu s národmi, čo sú okolo nás. Veď ako sme sa od nich začali odlučovať, stíhalo nás všelijaké nešťastie.“
Návrh sa im pozdával; niektorí z ľudu sa rozhodli ísť ku kráľovi a ten im dal plnú moc zavádzať pohanské mravy.
V Jeruzaleme postavili telocvičňu s pohanskými zvykmi: prirábali si predkožky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi, zapredali sa im a páchali zlo. Kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynúť v jeden národ, každý musí opustiť svojrázne zvyky. Rozkazu kráľa Antiocha sa podrobili všetky národy; aj mnohým Izraelitom sa zapáčila jeho bohoslužba: obetovali modlám a znesväcovali sobotu.
Pätnásteho dňa v mesiaci Kasleu roku stoštyridsiateho piateho kráľ postavil na oltár ohavnú modlu. Aj po judejských mestách nastavali oltárov; pred bránami domov a po námestiach pálili kadidlo. Ak našli knihy zákona, trhali ich a pálili. U koho sa našla kniha zmluvy a kto sa riadil zákonom, toho podľa kráľovho nariadenia zabili.
Ale mnohí v Izraeli vydržali a rozhodli sa, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, ako by sa mali poškvrniť jedlami a potupiť svätú zmluvu. Tak zomierali.
A veľmi veľký hnev doľahol na Izrael.
Keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu.
Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“
On odpovedal: „Pane, aby som videl.“
A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“
A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence. Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.
Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.
Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil.
Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
On povedal: „Poď!“
Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“