V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali: „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svätyňu!“ Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion.
Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca – to je mesiac Kasleu – stoštyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety. Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citary, harfy a cimbaly.
Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky, priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi, obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere.
V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi.
Júda, jeho bratia a celá izraelská pospolitosť stanovili, že sa má rok čo rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca Kasleu osem dní s jasotom a radosťou sláviť deň posvätenia oltára.
Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.‘ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“
A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.