V treťom roku vlády judejského kráľa Joakima prišiel k Jeruzalemu babylonský kráľ Nabuchodonozor a obliehal ho. A Pán mu vydal do rúk judejského kráľa Joakima a časť nádob božieho domu; odvliekol ich do krajiny Senaár do domu svojich bohov a nádoby zaniesol do klenotnice svojich bohov.
Tu kráľ povedal Asfenezovi, náčelníkovi svojich dvoranov, aby priviedol zo synov Izraela mladíkov z kráľovského alebo šľachtického rodu, na ktorých niet chyby, majú peknú postavu, sú vnímaví pre všetku múdrosť, bohatí vo vedomostiach a učenliví, čo by boli schopní konať službu v kráľovskom paláci; a aby ich naučili chaldejskému písmu a reči.
A kráľ im určil na každý deň prídel potravín zo svojho jedla a z vína, ktoré sám pil. Tri roky ich mali vychovávať a potom predviesť pred kráľa. Z Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš.
Ale Daniel si zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovským pokrmom ani vínom, ktoré pil kráľ. Preto prosil náčelníka dvoranov, aby sa nemusel poškvrniť. A Boh dal Danielovi milosť a priazeň u náčelníka dvoranov. Náčelník dvoranov povedal Danielovi: „Bojím sa môjho kráľovského pána, ktorý vám určil jedlo a nápoj. Ak zbadá, že máte chudšiu tvár ako ostatní chlapci, vaši vrstovníci, ja budem pre vás vinný pred kráľom a bude ma to stáť hlavu.“
Tu Daniel povedal dozorcovi, ktorého náčelník dvoranov ustanovil nad Danielom, Ananiášom, Mízaelom a Azariášom: „Skús to, prosím, so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dávajú jesť strukoviny a piť vodu; potom sa pozrieš na našu tvár a na tváre chlapcov, čo jedia z kráľovho pokrmu, a môžeš urobiť so svojimi sluhami podľa toho, čo budeš vidieť.“
On ich po tejto reči podrobil skúške na desať dní. Po desiatich dňoch sa však ukázalo, že majú krajšiu tvár a tučnejšie telo ako všetci ostatní mladíci, ktorí jedli z kráľovského pokrmu. Dozorca im teda odňal pridelené jedlo a víno a dával im strukoviny.
Týmto štyrom mladíkom dal Boh vedomosť, chápavosť pre každé písmo i múdrosť a Danielovi aj schopnosť vysvetliť každé videnie a sen.
Po uplynutí dní, ktoré určil kráľ do ich predstavenia, priviedol ich náčelník dvoranov pred Nabuchodonozora. Kráľ sa s nimi zhováral a medzi všetkými nenašiel takých, ako boli Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Preto sa dostali do služby ku kráľovi. A keď sa s nimi kráľ radil o veciach, kde bolo treba múdre a rozumné slovo, zistil, že desať ráz prevyšujú všetkých veštcov a čarodejníkov, čo boli v celom kráľovstve.
Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“