Iz 40, 1-11
Ž 96, 1-2. 3+10ac. 11-12a. 12b-13
R.: Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou.
Mt 18, 12-14
Aleluja, aleluja, aleluja. Blízko je deň Pána; hľa, príde a spasí nás.
Potešujte, potešujte môj ľud, – vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech.
Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa Pánova sláva a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“
Hlas hovorí: „Volaj!“ Ja vravím: „Čo mám volať?“ Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet. Tráva uschne a kvet odpadne, keď ho ovanie Pánov dych. Naozaj je ľud ako tráva: Tráva uschne, kvet odpadne, ale slovo nášho Boha trvá naveky.
Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť. Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred ním. Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou.
Aleluja, aleluja, aleluja. Blízko je deň Pána; hľa, príde a spasí nás.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Iz 6, 1-8
Ž 40, 2+4ab. 7-8a. 8b-9. 10
R.: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
Rim 12, 3-13
Lk 10, 1-9
Aleluja, aleluja, aleluja. Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení.
V tom roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal svätyňu. Vedľa neho stáli serafíni; aj jeden mal šesť krídel aj druhý mal šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. A jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“
Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.
Tu som zvolal: „Beda mi, som stratený! Veď ja som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a na vlastné oči som videl kráľa, Pána zástupov.“
I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mojich úst a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí; zmizla tvoja vina a tvoj hriech je zmytý.“
Potom som počul Pánov hlas. Hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“
I povedal som: „Hľa, tu som, mňa pošli.“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
Bratia, mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh.
Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi.
Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.
Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní.
Počuli sme Božie slovo.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení.
Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!
Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.
Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!
Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.
Neprechádzajte z domu do domu!
A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘“
Počuli sme slovo Pánovo.