Pondelok 6. február 2023 meniny: Dorota

Svätého Pavla Mikiho a spoločníkov, mučeníkov [Červená] (spomienka)

Gn 1, 1-19

Ž 104, 1-2a. 5-6. 10+12. 24+35c

R.: Zo svojich diel nech sa teší Pán.

Mk 6, 53-56

Aleluja, aleluja, aleluja. Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.

Čítanie z Knihy Genezis Gn 1, 1-19

Boh povedal a tak sa stalo

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami.

Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou.

A nastal večer a ráno, prvý deň.

Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom.

A nastal večer a ráno, druhý deň.

Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.

Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

A nastal večer a ráno, tretí deň.

Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.

A nastal večer a ráno, štvrtý deň.

Počuli sme Božie slovo.

R.: Zo svojich diel nech sa teší Pán.

Responzóriový žalm Ž 104, 1-2a. 5-6. 10+12. 24+35c

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha. R.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali. R.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. R.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! *
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi. R.

Aleluja, aleluja, aleluja. Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 6, 53-56

Všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli

Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.

Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

Počuli sme slovo Pánovo.