Tob 11, 5-17
Ž 146, 1-2. 6c-7. 8-9a. 9b-10
R.: Chváľ, duša moja, Pána cez celý môj život. alebo Aleluja.
Mk 12, 35-37
Aleluja, aleluja, aleluja. Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Anna sedávala a vyzerala svojho syna na ceste. Keď ho videla prichádzať, povedala jeho otcovi: „Pozri, syn ti prichádza, aj muž, čo s ním išiel!“
A Rafael povedal Tobiášovi prv, ako prišiel k otcovi: „Viem, že sa mu oči znova otvoria. Kvapni mu do očí rybaciu žlč, liek zaberie a beľmo z jeho očí sa odlúpne. Tvoj otec otvorí oči a bude vidieť svetlo.“
Anna mu bežala v ústrety, hodila sa svojmu synovi okolo krku a povedala mu: „Syn môj, teraz už môžem zomrieť, keď ťa vidím.“ A plakala. Aj Tobi vstal a hoci sa potkýnal, vyšiel pred vráta. Tobiáš pribehol k nemu s rybacou žlčou v ruke, dýchol mu do očí, chytil ho a povedal: „Dôveruj, otče!“ Vstrekol mu liek a nechal ho pôsobiť. A oboma rukami odlúpol beľmo z kútikov jeho očí. Keď Tobi videl svojho syna, hodil sa mu okolo krku, plakal a povedal mu: „Vidím ťa, syn môj, ty svetlo mojich očí!“ A pokračoval: „Nech je zvelebený Boh a nech je zvelebené jeho veľké meno. Nech sú zvelebení všetci jeho svätí anjeli po všetky veky, lebo on ma udrel, ale teraz vidím svojho syna Tobiáša.“
Tobi a jeho manželka Anna vošli do domu, tešili sa a z celého srdca velebili Boha za všetko, čo sa im dostalo.
Tobiáš potom povedal svojmu otcovi, že sa cesta z dobrodenia Pána Boha vydarila a že priniesol peniaze, aj ako si vzal Raguelovu dcéru Sáru za manželku a že prichádza aj ona a je už celkom blízko pri ninivskej bráne. Tobi a Anna sa potešili a vyšli v ústrety svojej neveste k ninivskej bráne. Keď ninivčania videli Tobiho, ako kráča vo svojej plnej sile a nik ho nevedie za ruku, divili sa. A Tobi veľkým hlasom vyznával a velebil Boha pred nimi, že sa Boh nad ním zľutoval a otvoril mu oči. Potom sa Tobi priblížil k Sáre, manželke svojho syna Tobiáša, a požehnal ju slovami: „Vojdi zdravá, dcéra moja! Nech je zvelebený tvoj Boh, ktorý ťa priviedol k nám, dcéra! Nech je požehnaný tvoj otec, nech je požehnaný môj syn Tobiáš a buď požehnaná aj ty, dcéra moja! Vstúp do svojho domu zdravá v požehnaní a radosti. Vstúp, dcéra moja!
V ten deň naplnila radosť všetkých Židov, čo boli v Ninive.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Chváľ, duša moja, Pána cez celý môj život. alebo Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja. Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.‘
Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“
A veľký zástup ho počúval s radosťou.
Počuli sme slovo Pánovo.