« »
Streda po 3. pôstnej nedeli F
Dt 4, 1. 5-9
Ž 147, 12-13. 15-16. 19-20
R.: Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha.
Mt 5, 17-19
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.
Čítanie z Knihy Deuteronomium Dt 4, 1. 5-9
Strážte prikázania a uskutočňujte ich!
Mojžiš povedal ľudu: „A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva.
Hľa, učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, ktorú dostanete do vlastníctva.
Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: ‚Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.‘
Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?!
Len dávaj veľký pozor na seba a na svoju dušu a nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život, ale pouč o nich svojich synov a svojich vnukov.“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha.
Responzóriový žalm Ž 147, 12-13. 15-16. 19-20
oslavuj, Sion, svojho Boha.
Lebo upevnil závory tvojich brán *
a požehnal tvojich synov v tebe. R.
Svoj rozkaz na zem zosiela, *
rýchlo sa šíri jeho slovo.
Sneh dáva ako vlnu, *
rozsýpa srieň ako popol. R.
On svoje slovo zvestuje Jakubovi, *
svoje zákony a prikázania Izraelovi.
Neurobil tak iným národom, *
nezjavil im svoje zámery. R.
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša Mt 5, 17-19
Kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude veľký
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.
Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Fakultatívne čítania na 3. pôstny týždeň F
Vo vhodný deň tohto týždňa možno na podporu krstnej katechézy čítať evanjelium o Samaritánke, a to takto:
Ex 17, 1-7
Ž 95, 1-2. 6-7. 8-9
R.: Pane, daj aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Jn 4, 5-42
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. Pane, ty si naozaj Spasiteľ sveta; daj mi živú vodu, aby som už nebola smädná.
Vo vhodný deň tohto týždňa možno na podporu krstnej katechézy čítať evanjelium o Samaritánke, a to takto:
Čítanie z Knihy Exodus Ex 17, 1-7
Vytryskne voda a ľud sa napije
Celá pospolitosť Izraelových synov odišla z púšte Sin, podľa Božieho rozkazu prešli ďalšími úsekmi a utáborili sa v Rafidim. Tam nebola pitná voda pre ľud. Preto ľud doliehal na Mojžiša a vravel: „Daj nám vodu na pitie!“
Mojžiš im odvetil: „Prečo sa so mnou vadíte a prečo pokúšate Pána?“
Ale vody nebolo a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“
Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“
Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“
Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Pane, daj aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Responzóriový žalm Ž 95, 1-2. 6-7. 8-9
oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár *
a oslavujme ho žalmami. R.
Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, *
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh †
a my sme ľud jeho pastviny *
a ovce, ktoré vedie svojou rukou. R.
Čujte dnes jeho hlas: *
„Nezatvrdzujte svoje srdcia
ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, †
kde ma pokúšali vaši otcovia; *
skúšali ma, hoci moje skutky videli.“ R.
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. Pane, ty si naozaj Spasiteľ sveta; daj mi živú vodu, aby som už nebola smädná.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 4, 5-42
Prameň vody prúdiacej do večného života
Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“
Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“
Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“
Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“
Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“
Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“
Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“
Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“
Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“
Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“
Vyšli teda z mesta a šli k nemu.
Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“
On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“
Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“
Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“
Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“
Počuli sme slovo Pánovo.