« »
Piatok po 5. pôstnej nedeli F
Jer 20, 10-13
Ž 18, 2b-3a. 3b-4. 5-6. 7
R.: V úzkosti som vzýval Pána a on ma vypočul.
Jn 10, 31-42
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.
Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša Jer 20, 10-13
Pán je so mnou sťa mocný bojovník
Jeremiáš povedal: „Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘
Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád: ‚Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na ňom.‘
Ale Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu: bude to hanba večná, nezabudnuteľná.
Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor.
Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
Počuli sme Božie slovo.
R.: V úzkosti som vzýval Pána a on ma vypočul.
Responzóriový žalm Ž 18, 2b-3a. 3b-4. 5-6. 7
Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. R.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi. R.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti. R.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou
preniklo k jeho sluchu. R.
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 10, 31-42
Chceli ho chytiť, ale on sa im vymkol z rúk
Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ‚Ja som povedal: Ste bohmi?‘ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to že som povedal: Som Boží Syn?!
Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.
Počuli sme slovo Pánovo.
Fakultatívne čítania F
Vo vhodný deň tohto týždňa možno na podporu krstnej katechézy čítať evanjelium o Lazárovi, a to takto:
2 Kr 4, 18b-21. 32-37
Ž 17, 1. 6-7. 8b+15
R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Jn 11, 1-45
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán; kto verí vo mňa, neumrie naveky.
Vo vhodný deň tohto týždňa možno na podporu krstnej katechézy čítať evanjelium o Lazárovi, a to takto:
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 2 Kr 4, 18b-21. 32-37
Keď sa na neho rozprestrel, chlapcovo telo sa rozohrialo
V ktorýsi deň išiel Sunamitkin syn za svojím otcom k žencom. Tu povedal svojmu otcovi: „Moja hlava, moja hlava!“
Ten rozkázal sluhovi: „Vezmi ho a zaveď k jeho matke.“
On ho vzal a zaviedol k matke. Tá ho až do poludnia držala na kolenách, no potom zomrel. Vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela dvere a odišla.
Keď Elizeus prišiel domov, videl, že na jeho posteli leží mŕtvy chlapec. Vošiel dnu, zavrel za sebou a chlapcom dvere a modlil sa k Pánovi. Vystúpil a ľahol si na chlapca: ústa si priložil k jeho ústam, oči oproti jeho očiam a ruky na jeho ruky. Keď sa tak na neho rozprestrel, chlapcovo telo sa rozohrialo. Potom vstal, prešiel raz po dome sem i tam, znova vystúpil, ľahol si naň a chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči.
Elizeus zavolal Gieziho a povedal mu: „Zavolaj Sunamitku!“
Keď ju zavolal, prišla k nemu a on jej povedal: „Vezmi si syna!“
Vtedy pristúpila, padla mu k nohám a poklonila sa až po zem. Vzala si syna a vyšla von.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Responzóriový žalm Ž 17, 1. 6-7. 8b+15
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných. R.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, *
ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ
dôverujúcich v teba. R.
Skry ma v tôni svojich perutí. †
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba. R.
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán; kto verí vo mňa, neumrie naveky.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 11, 1-45
Ja som vzkriesenie a život
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“
Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“
Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“
Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“
Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.
Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“
Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.
Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Počuli sme slovo Pánovo.