Gn 2, 4b-9. 15-17
Ž 104, 1-2a. 27-28. 29b-30
R.: Duša moja, veleb Pána; on je nesmierne veľký.
Mk 7, 14-23
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.
Keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, ešte nevzišlo na zemi nijaké poľné krovie a ešte nerástla nijaká poľná rastlina, lebo Pán, Boh, nedal dážď na zem a človeka nebolo, žeby obrábal zem; len prameň vyvieral zo zeme a zavlažoval celý povrch zeme.
Vtedy Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
Potom Pán, Boh, vysadil v Edene, na východe, záhradu a v nej umiestnil človeka, ktorého bol utvoril. Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, krásnym na pohľad a chutným na jedenie; uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.
Pán, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Edenu, aby ju obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo keď budeš z neho jesť, zomrieš.“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Duša moja, veleb Pána; on je nesmierne veľký.
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.
Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“
Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.
A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Počuli sme slovo Pánovo.