Gn 2, 18-25
Ž 128, 1-2. 3. 4-5
R.: Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
Mk 7, 24-30
Aleluja, aleluja, aleluja. V tichosti prijmime zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre, že je človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.“
Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetky nebeské vtáky, priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich pomenuje. Lebo ako Adam nazval každú živú bytosť, tak sa ona volá. A Adam dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám. Ale pomocník, ktorý by bol podobný Adamovi, sa nenašiel.
Pán, Boh, teda dopustil na Adama hlboký spánok. A keď zaspal, vybral jedno z jeho rebier a jeho miesto zaplnil mäsom. Z rebra, ktoré Pán, Boh, Adamovi vybral, utvoril ženu a priviedol ju k Adamovi.
A Adam zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať Mužena, lebo z muža bola vzatá.“
Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo.
Obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
Aleluja, aleluja, aleluja. V tichosti prijmime zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“
A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Počuli sme slovo Pánovo.